REKLAMNÁ FOTOGRAFIA

Reklamná  fotografia

Zvýšený  dopyt  po  reklamnej  fotografii  vyvolal  záujem  ako  u mladej  generácie  tak  aj  u staršej  generácie .

Preto  sa  od  prelomu  70 – 80 rokov  hovorí  o novej  vlne  reklamnej  fotografie .

Ako samostatná  časť  sa  z fotografie  vyčlenila  práve  fotografia  reklamná,  ktorá  v sebe  spája  večnosť  dokumentu  s umeleckou  formou .

Je  informatívna  i emotívna  zároveň .

Na  rozdiel  od  bežnej  foto.  nainscenovaná  vopred .

Má  svoj  význam  a poslanie,  svoj  reklamný  cieľ .

Obyčajne  je  doplnená  textom,  informuje,  popisuje,  poukazuje  či  už  priamo  alebo  nepriamo  na  výrobok,  službu .

Hlavnou  úlohou  reklamnej  fotografie  je  informovať,  vzbudiť  záujem  o tovar  alebo  službu,  nadviazať  kontakt  s konzumentom,  prilákať  spotrebiteľa  k tovaru, ktorý  propagujeme .

Fotografia  musí  predovšetkým  zaujať,  votrieť  sa  do  pozornosti,  vzbudiť  zvedavosť,  pripraviť  priestor  pre  slovo .

Proces  tvorby  foto.  reklamy

Začína  sa  od  chvíle  keď  sa  konštatuje,  že  súčasťou  reklamnej  kampane  bude  aj  fotografia .

Kreatívna  príprava  kampane  predchádza  porada  s klientom,  pri  ktorej  sformuluje  základné  požiadavky  a sumarizuje  dostupné  informácie  na  prípravu  kampane .

Príprav  fotografickej  reklamy

Fotografiu  si  klient  môže  zaobstarať  sám  alebo  výber  prenechá  grafikom .

Materiály  môže  nájsť  v archívoch  profesionálnych  fotografov  (môže  sa  len  zapožičať) . A vhodný  diapozitív  si  zapožičať  –  odkúpiť  právo  na  použitia .

Profesionálna  reklamná  fotografia  to  je  nápad  a realizácia .

Originálny nápad znamená :

• Nevšedne  prezentovať  samostatný  výrobok  (originálny pohľad,  detail,  prostredie)
• Využiť  rekvizity,  ktoré  k nemu  pritiahnú  pozornosť
• Upozorniť  naň  bez  toho,  aby  bol  priamo  zobrazený .

Realizácia :

Ak  je  vybraný  nápad  nasleduje  realizácia

• Bezprostredne  ukázať  samotný  predmet
• Predviesť  ho  v činnosti  (zaujme  akciou)
• Ukázať  výsledok .

Precízna  technika,  vysoké  parametre  nasnímaného  obrazu  (farba,  maximálna  ostrosť,  osvetlenie,  efekty) .

Reklamná  fotografia  je  jedinečná  nielen  obsahom  ale  aj  formou .

Dôležité  faktory  pri  reklame :

• Osvetlenie,  grafická úprava,  fotomontáž,  efekty,  rekvizity,  foto. technika,  foto. prístroj,  statív

Reklamnú  fotografiu  môžeme  zhotoviť  nasledovne :

1,)  fotografovaním priamo

2,)  fotomontáž  spojená  s grafikou

Reklama  vie  akú  silu  fotografiu  využiť  pre  svoje  obchodné  účely,  čitateľ  si  najprv  všimne  obrázky,  ktoré  musia  byť  dostatočne  pôsobivé  na  to  aby  prilákali  pozornosť  a vyvolali  zvedavosť .

Fotografia  je  teda  „ pascou “  pre  potencionálnych  zákazníkov .

Obsah technickej a reklamnej fotografie

Obsahom  takejto  fotografie  môže  byť  rôznorodý  námet  –  od  záberov  krajiny,  cez  architektúru,  portrétnu  fotografiu  a rôzne  druhy  tovaru .

Pri  neživých  objektoch  sa  môžeme  viac  sústrediť  na  osvetlenie  a kompozíciu . Najlepšie  je  začať  s jednou  vecou  a postupne  ďalšie  pridávať  tak,  aby  spolu  ladili . Dôležité  je,  zhromaždiť  toľko  rekvizít  koľko  je  len  možné  a z nich  potom  vyberať . Takáto  zásoba  umožňuje  dobre  rozvíjať  kompozíciu .

Náročná  je  reklamná  alebo  technická  fotografia  niektorých  druhov  potravín  (mäsové  výrobky),  ktoré  na  vzduchu  oxidujú  a menia  farbu . Práca  s nimi  preto  musí  byť  rýchla  a vopred  premyslená . Fotografovanie  jedál  má  aj  zmyslové  kvality,  množstvo  farieb  a štruktúr,  ktoré  nie  sú  na  iných  neživých  predmetoch . Je  to  prosperujúca  oblasť  komerčnej  fotografie . Profesionáli  využívajú  pre  zvýraznenie  vzhľadu  potravín  zvláštne  techniky  osvetlenia .

Osvetlenie  reklamnej  fotografie

Svetlo  má  3  základné  vlastnosti :

• jas  –  je  mierou  intenzity  svetla .

Ovplyvňuje  expozíciu  –  čím  jasnejšie  je  svetlo,  tým  je  kratšia  expozícia .

• druh  –  priame , nepriame

Priame  –  slnko,  žiarovky,  reflektory,  bleskové  svetlo  vrhá  silné  čierne  ostro  ohraničené  tiene .

Nepriame  –  vzniká  odrazom  alebo  pri  silnom  rozptyle  rovnomerne  oblačnej  oblohy.

Svetlo  môže  byť  nezávislé  na  miere  jasu  tvrdé  –  keď  ho  vyžaruje  bodový  zdroj  alebo  rozptýlené  –  keď  ho  vyžaruje  alebo  odráža  nejaká  plocha .

• farba  –  táto  vlastnosť  je  pri  čb  fotografii  nepodstatná,  fotograf  sa  ňou  zaoberá  vo  farebnej  fotografii .

Reklamný  portrét

Pri  portrétnom  zábere  sa  najčastejšie  zobrazuje  hlava  človeka  až  po  prsia,  alebo  postava  po  kolená  či  celá . V každom  prípade  je  však  ústrednou  časťou  portrétov  ľudská  tvár,  ktorá  priťahuje  hlavný  záujem  diváka . Charakteristické  črty  jedincov  umožňujú  určiť  o akého  človeka  ide . Preto  pri  stretnutí  s modelom  venujeme  najväčšiu  pozornosť  sledovanie  čŕt  tváre . Pri  portréte  je  obraz  ľudskej  tváre  hlavným  ťažiskom  rozvíjania  farieb  kompozície . Pleť  tváre  pôsobí  zdanlivo  svetlejšie  v susedstve  tmavých  tónov  a naopak  vo  svetlom  okolí  tmavšie . Pri  hodnotení  modelu,  ktorý  sme  si  vybrali  na  farebný  portrét  musíme  zobrať  do  úvahy  nie  len  farbu  pokožky,  ale  aj  farbu  očí,  vlasov  a pier . Z  hľadiska  fotogenickosti  sú  vhodnejšie  modré,  sivé  alebo  zelené  oči,  ktoré  viac  vynikajú  vzhľadom  na  farbu  pokožky  než  hnedé  oči . Svetlé  vlasy  vyvolávajú  dojem,  že  je  farba  pleti  tmavšia  než  u ľudí  s tmavými  vlasmi . Muži  a deti  majú  prírodnú  farbu  pier  a dobre  zapadajú  do  rovnováhy  obrazu  ľudskej  tváre . Ženy  si  zvyknú  zvýrazňovať  ústa  rúžom  a preto  majú  pery  výraznejšie . Dôležité  sú  doplnky,  šperky,  čo  sa  hodia  k modelu .

Osobnosti  reklamnej  fotografie

V obchodnej  a priemyselnej  reklame  boli  priekopníkmi  využívania  fotografie  Karol  Kállaj,  Magdaléna  Robinsonová,  Kamil  Vyskočil,  Otakar  Nehera  a Slavomír  Štěpáhnek

• Karol  Kállaj

Pracoval  pre  berlínsky  a parížsky  mesačník .

Si  pre  svoje  reklamné  fotografie  priemyselných  výrobkov  v prvých  rokoch  navrhoval  aj  grafické  riešenie . No ťažisko  jeho  práce  sa  presunulo  na  fotografie  módy .

Orientoval  sa  na  nestatickú,  dynamickú  fotografiu .

S modelmi  vychádzal  do  prírody,  do  prostredia  historickej  architektúry,  do  ulíc  mesta .

Nestatickosť  a dynamiku  dodával  záberom  aj  niektorými  štylistickými  nástrojmi,  réžiou,  aranžovaním,  kompozíciou,  používaním  špeciálnej  optiky  v dlhých  či  krátkych  ohniskových  vzdialenostiach  až  po  transfokátor .

Vedome  sa  snažil  o nové  prvky  v poňatí  a výraze,  pretože  v módnej  fotografii  ako  to  uviedol  v rozhovore  pre  módny  časopis  „ vždy  musí  byť  niečo  nové „  bez  tejto  požiadavky  niet  dobrej  módnej  fotografii . Núti  to  neustále  hľadať  a experimentovať.

• Magdaléna  Robinsonová

Slovenská  fotografka . Narodila  sa  v Žiline .

Fotografiu  študovala  na  grafickej  škole  v Prahe .

Svoju  tvorbu  v 50. rokoch  prispela  vo  fotografii  k rehabilitácii  témy  krajiny  a k zrodu  modrenej  reklamnej  fotografie  a na  prelome  50 a 60  rokov  tým  ako  sa  „ zúčastnene  díva  na  skutočnosť „  k formovaniu  humanistickej  podoby  slovenskej  cestopisnej  dokumentaristiky  a reportáže .

Hlavnými  pracovnými  okruhmi  sú  portrét,  krajina  a najmä  v 50. a 60.  rokoch reklamná  a módna  fotografia .

V krajinnej  fotografii  výberom  motívov  a ich  traktovaním  vo  veľkých  plochách  podporuje  dojem  monumentálnosti : Jej  horské  fotografie  zo  začiatku  50.  rokov  svojou  výrazne  rozlíšenou  tonálnou  paletou,  kresbou  tvarov  vo  veľkých  formách  a kompozíciou  sú  priam  pomníkmi  krajiny . Naproti  tomu  v portréte  sa  od  začiatku  60.  rokov  usiluje  o nepatetický  prednes,  ktorý  scivilňuje  aj  tým,  že  doň  zahŕňa  ako  charakterizačné  pomôcky  veci  prostredia  portrétovaného . V kontexte  dokumentárno  reportážnych  snímok  osobitné  miesto  zaberá  cyklus  fotografii  o  Osvienčime . Je  cenným  dôkazom,  akú  dynamičnosť  možno  dosiahnuť  čisto  statickou  fotografiou .

Osobitné  miesto  si  získala  ako  fotografka  plastík  a sôch . Osvetlením  a výberom  miesta  záberu  vie  modelovať  ich  priestorovosť  a snímaním  až  po  detail  tlmočiť  kvalitu  formotvornej  práci  sochárových  prstov  a rúk ( séria  snímok  portrétov  Alexandra  Trizuljaka) . Svojou  tvorbou  bilancovala  v rade  osobných  výstav  na  Slovensku  i v zahraničí ( Paríž, Moskva, Kodaň...) , kde  získala  viacero  ocenení .