FOTOGRAFOVANIE KRAJINY

Medzi základné znaky foto. krajiny patrí realistické podanie často nazývané charakteristika krajiny .

Najdôležitejšie sú znaky :

Tvar realistických snímok je informatívna nie popisná .

Autor do fotografovaného prostredia žiadnym spôsobom nezasahuje ani pri spracovaní negatívneho a pozitívneho materiálu alebo úpravami obrazu na PC .

Zasahovanie do ,, reality “ a kreatívne vyjadrenie patrí do ďalších smerov imaginárnej alebo subjektívnej krajiny .

Realistická krajina môže byť znázornená panoramatickými formátmi , výrezmi , polcelkami alebo detajlami .

Témou môžu byť i ľudské výtvory ktorými sú mestá , dediny ...

Plnohodnotným zástupcom realistickej krajiny môže byť len jeden snímok , ale častejšie sú kolekcie alebo súbory viacerých fotografií ktoré tvoria ucelenú charakteristiku krajiny .

Pri foto. krajiny je dôležité :

• farebná kompozícia
• tonálne riešenie (svetlo a tiene)
• vzájomná spojitosť fotografie v súbore

STAVBA  A SKLADBA OBRAZU

Zlatý rez, uhol pohľadu, dominanta obrazu, kontrast, dynamika .

Dominanta obrazu – môže byť nielen výrazný výtvarný prvok – ako je strom,  rieka... , ale môže to byť plocha rôznej tonality alebo vo farebnej foto. objekt alebo plocha výrazne farebne alebo kompozične rozdielna od ostatných tonalít .

INFORMATÍVNA  A EMOTÍVNA KRAJINKÁRSKA FOTO.

1,) Informatívna – opisná krajinkárska fotografia

– Tento druh fotografie má za cieľ - čo najvernejšie zobraziť fotografovanú krajinu  alebo detail .

– Je dorozumievací prostriedok informatívnej a opisnej povahy, slúžiaci na verejné  a súkromné účely .

– Jej cieľom je správne informovať o krajine a jej kvalitách, priestore, funkčnosti .

– Tento druh krajinkárskej foto. je najrozšírenejší a najľudovejší .

– Podstatná časť krajinkárskej foto. – pohľadnice, pamiatkové fotografie, prospekty – vznikla predovšetkým s cieľom informovať o fotografovanej krajine .

– Má svoje zákonitosti – musí byť zrozumiteľným dorozumievacím prostriedkom využívajúcim všetky výrazové možnosti no zároveň musí verne zachytávať rozloženie krajinných detailov, celkov a ich vzájomných proporcií .

Rozdeľujeme ju podľa účelu na :

• pamiatková krajinkárska fotografia
• populárno-úžitková krajinkárska fotografia
• vedecko-dokumentárna krajinkárska fotografia

2,) Emotívna krajinkárska fotografia

– Hlavným poslaním emotívnej foto. je vzbudiť u diváka pocit – krásy, radosti a vyvolať v ňom pozitívne estetické pocity .

– Potlačovanie reality vedie v krajinkárskej emotívnej fotografii k útvarom opierajúcim sa o priami efektívny a emotívny efekt, ktorý je založený na vzájomnej komunikácii tónov a línií .

– emotívnu krajinkársku foto. môžeme upravovať .

Ak by sme emotívnu foto. porovnali k foto. informatívnej zistili by sme, že cieľom informatívnej krajinkárskej foto. je informácia o krajine a krajinných detailoch a celkoch , cieľom emotívnej foto. je podstata a vzťah krajinných prvkov a ich výklad .

TECHNIKA KRAJINKÁRSKEJ FOTOGRAFIE :

1,)  kvalitný fotografický prístroj – digitálny, analógový – zrkadlovka s výmenným objektívom

2,)  dostatočné množstvo filmov, pamäťových kariet, baterky

3,)  statív

4,)  objektívy s rôznou ohniskovou vzdialenosťou, objektívy od normálnych až po extrémne širokouhlé objektívy

5,)  expozimeter – vstavaný do foto. prístroja alebo ručný – nevstavaný

6,)  filtre – v realistickej krajine sa dá využiť celá rada filtrov vrátane filtrov pre vytv

Zlatá hodinka :

Označujeme svetlo približne hodinu po východe a hodinu pred západom slnka, ktoré je vo všeobecnosti považované za najlepšie svetlo pre zachytenie krajiny .

Rozdiely pri osvetlení scény pri západe a východe slnka :

• farebnou teplotou
• dĺžkou osvetlenia
• smerom odkiaľ prichádzajú slnečné lúče .