ROZDELENIE OBJEKTÍVOV

Objektívy majú rozličnú stavbu charakterizovanú počtom zobrazovacích prvkov, ich tvarom, plochou, polohou a materiálov .

ROZDELENIE  OBJEKTÍVOV  PODĽA  STAVBY :

1,) Petzvalov objektív

Z roku 1940 je fotografická zobrazovacia sústava  konštruovaná už na základe teoretických výpočtov .

Petzvalov objektív, ktorý vyrábal viedenský mechanik a optik Voigtländer (fojktlander), mal základný relatívny otvor 1:3,4 – takže umožnil skrátiť čas expozície na 0,05 času potrebného pri vtedajších objektívoch .

Jozef Maximilián Petzval bol viedenský matematik slovenského pôvodu, ktorý prepracoval teóriu výpočtov optických zobrazovacích sústav .

Do toho času sa objektívy zhotovovali empiricky –tj. Na základe postupne získavaných skúseností .

Má dobre korigovanú otvorovú chybu, ale veľké vyklenutie .

Predtým sa používal na portrétne účely, teraz sa používa výlučne na premietanie (pri relatívnom otvore 1:2,2 až 1:1,4) .

2,) Súmerný alebo takmer súmerný objektív

Má dobre korigované skreslenie, je to veľmi svetelný objektív .

3,) Taylorov objektív

Neprejavuje sa pri ňom otvorová chyba

4,) Teleobjektív

Optická sústava zložená zo spojného a rozptylného člena .

5,) Pankratický objektív , Transfokátor

Sú to optické zobrazovacie sústavy s plynulo premenlivou ohniskovou vzdialenosťou .

Princíp spočíva v tom, že optické členy netvoria jeden pevný celok, ale pohybujú sa navzájom podľa vopred určených pravidiel . Sú zložité a drahé.

Existujú dva typy :

• a) Zmena ohniskovej vzdialenosti nastáva prestavením niektorých optických členov . Používa sa na fotografické účely lebo má nižšiu hmotnosť .
• b) Normálny objektív kombinovaný s vhodným predstavným zariadením a posunom niektorých optických členov . Používa sa vo filme .

6,) Zrkadlové objektívy

Využívajú zobrazenie guľovými, prípadne asferickými odrazovými plochami, ktoré kombinuje s lámavými plochami .

ROZDELENIE  OBJEKTÍVOV  PODĽA  OHNISKOVÉJ  VZDIALENOSTI :

1,) Štandardné (normálne) objektívy

Ich ohnisková vzdialenosť sa rovná približne uhlopriečke obrazového formátu

Uhol zorného poľa je  od 45 – 80

2,) Širokouhlé objektívy

Zorný uhol má hodnotu od 60 – 220  .

Pri snímkach s týmito objektívmi sa zdôrazňuje perspektíva zobrazovaného priestoru – tj. predmety v popredí sa zdajú väčšie ako predmety vzdialenejšie, čím sa vytvára dojem väčšej vzdialenosti medzi predmetmi .

3,) Extrémne širokouhlé objektívy (Rybie oko)

Objektívy so zorným uhlom  110  .

Názov nevystihuje jeho presnú kvalitu, pretože sústavy by mala zobrazovať priestor v 360  .

Rybie oko zobrazuje priestor od 180 – 220  . Nastáva kruhové skreslenie pri zobrazovaní týmto objektívom .

V praxi jeho použitie nieje bežné.

Používa sa na fotografovanie veľkých predmetov z malých vzdialeností, v reklame na dosiahnutie nevydaných efektov, v architektúre a vedeckých a technických odboroch .

4,) Dlhoohniskové objektívy

Ich ohnisková vzdialenosť  je 2 až 10 násobne viac ako uhlopriečka obrazového formátu

Uhol zorného poľa je od 26 – 6 .

Používa sa na fotografovanie veľmi vzdialených predmetov