FOTOGRAFOVANIE POD VODOU

Voda je 600 x hustejšia ako vzduch a jej fyzikálne vlastnosti vplývajú nie len na človeka (potápača) fotografa ale iné možnosti snímania pod vodou .

Svetlo sa pod vodou správa inak ako na súši . Preto môžeme konštatovať, že fotografovanie je maľovanie svetlom .

Ak svetelný lúč dopadá kolmo na rozhranie dvoch prostredí s rozdielnou hustotou prejde bez väčšej straty . Ak však dopadá šikmo prejde len časť svetla a zvyšok sa odrazí späť .

Čím je menši uhol medzi svetelným lúčom a rozhraním, tým prenikne menej svetle .

Na to koľko svetle prenikne pod hladinu má vplyv výška slnka a miera rozčerenosti (rozvírenosti) hladiny .

Na poludnie keď slnko stojí kolmo a hladina je hladká dostane sa pod vodu takmer všetko svetlo, ak uhol dopadajúceho svetla ku kolmici je väčší ako 48  všetko svetlo sa odrazí .

Neznamená to však, že pod hladinou je úplná tma, nakoľko pod hladinu prechádza časť rozptýleného svetla . Ideálne je fotografovať bez umelého svetla okolo poludnia .

Aj tá najčistejšia voda pohlcuje svetelné lúče vo väčšej miere ako na vzduchu .

Úbytok svetle výrazne narastá s pribúdajúcou hĺbkou .

Celkovo rozptyl svetla umocňujú čiastočky ktoré sú rozptýlené aj v tej najčistejšej vode .

Tieto čiastočky nie len pohlcujú svetlo ale spôsobujú nepríjemný problém pri fotografovaní – spätný obraz .

Čím viac rozptýlených čiastočiek je vo vode, tým musí byť dlhšia expozičná doba alebo tým bližšie sa musíme dostať k fotografovanému predmetu .

 Refrakcia

Jav ktorý nazývame selektívna farebná refrakcia vzniká odlišným pohlcovaním zložiek svetelného spektra vo vodnom prostredí .

Pod vodou sa najlepšie šíry svetlo studenej farby, hlavne modrej, kým teplé farby zanikajú už tesne pod hladinou .

Napr.:

Ak sa ponoríme s červenou rajčinou do hĺbky 30m s narastajúcou hĺbkou môžeme pozorovať zmenu v jej sfarbení. Červená zostane na hladine, v 5tich m bude výrazne oranžová a hlbšie zelená . V hĺbke získa farbu a bude tmavo modrá .

Čím je voda čistejšia, tým je modrejšia . Vody s väčším obsahom organického materiálu majú zelenkavú až hnedú farbu .

Pri fotografovaní pod vodou používame blesky, ktoré odhalia skutočnú pestrosť vodného sveta .

Pohlcovanie, rozptyl a lom svetla v konečnom dôsledku spôsobuje zníženie kontrastu pod vodou . Prináša to plochý obraz a stratu ostrosti čo môžeme odstrániť iba tak, že sa v maximálnej miere priblížime k foto. objektu . V praxy to znamená, že keď chceme získať ostrý a kvalitný obraz mali by sme byť vzdialený od objektu najviac 2metre .

Farebná fotografia vo veľkých hĺbkach

Si vyžaduje prídavné osvetlenie, čím je potápač hlbšie, tým viac modro-zelená pohlcuje červenú, oranžovú a žltú farbu . Umelé svetlo pomáha uchovať celé spektrum aj vo veľkých hĺbkach .

Fotografovať krajinu môže ktokoľvek s čímkoľvek . Presní opak platí pri foto. pod vodou .

Snímať podvodný svet môže len človek fyzicky zdatný a pripravený, ktorý má patričné potápačské vybavenie a výcvik ale aj špeciálnu foto. techniku .

Preto sa podvodnej fotografii venuje len málo fotografov .

Snímacie zariadenie možno zakúpiť iba v špecializovaných obchodoch a delíme ju do dvoch hlavných skupín :

• 1,)  vodotesné obaly a puzdra na normálne fotoaparáty
• 2,)  špeciálne podvodné fotoaparáty

1,)  vodotesné obaly a puzdra na normálne fotoaparáty

Na obyčajné fotografické prístroje možno použiť vodotesné obaly a puzdra .

Používame vodotesný plastikový vak z mäkkej fólie .

Kladom – týchto obalov je jednoduchá transpotornvalosť i skladovanie .

Zápory – os objektívu môže korigovať s rovinou priezoru, fotoaparát v obale býva nevyvážený, s pribúdajúcou hĺbkou je ľahší a naviac tlak vody tisnúci fóliu na prístroj nezjednodušuje obsluhu .

Pevné puzdra sa vyrábajú z rôznych materiálov plastov i kovov . Kovové patria k najvyššej kvalite a ponor je možný do hĺbky väčšej ako 100m .

2,)  špeciálne podvodné fotoaparáty

Vodotesné fotoaparáty

Používajú sa foto. prístroje značky Kodak a Motor Marine ide o kinofilmové priehľadné foto. prístroje s výmenou optikou .

Problémom je paralaxa, keď hľadáčik neukazuje obraz totožný s tým ktorý dopadá na film. Zvlášť pri záberoch z blízka, ktoré patria k častým podvodným situáciám musí fotograf s vychýlením obrazu počítať, preto majú prístroje drôtený makrorámček, ktorý sa nasunie na prístroj a potom doslova priloží na foto. objektív .

Objektívy

Používajú sa štandardné objektívy, transfokátory sú uložené v tubuse, ktorý je zakončený skleneným členom. Tento člen je zakrivený alebo plochy podľa ohniska objektívu .

Svetlo prechádza z vodného do vzduchového prostredia a to môže byť zdrojom problému ostrosti .

Blesk

Je dôležitou súčasťou foto. . Používajú sa väčšinou 1–2 blesky upevnené na tykadlách alebo na tyčiach z každej strany objektívu .

Filmy používame vyššej citlivosti .

Disperzia = rozklad svetla

Absorbcia = pohltenie svetla

Difrakcia = ohyb svetla

Interferencia = skladanie svetla

Polarizácia

Difúzia = (spojenie dvoch látok) pohlcovanie